VÍRUSOVÉ CHOROBY HYDINY

Aj v malých chovoch zvyčajne koluje v prostredí veľa potenciálne patogénnych vírusov ako vírus aviárnej encefalomyelitídy, rôzne kmene reovírusov, adenovírusov, vírus infekčnej burzitídy aj bronchidídy, cirkovírusy a ďalšie, ktoré vo veľkochovoch môžu spôsobiť vážne problémy zvyčajne pri spolupôsobení viacerých faktorov (vnímavosť hybrida, nevhodné krmivo, preplnenie haly, nesprávne vetranie...). V malochovoch, kde sú zvieratá chované v prirodzených podmienkach sa zvyčajne neuplatnia. Pri podozrení na vírusové ochorenie sa odporúča zvýšiť celkovú obranyschopnosť organizmu podporením funkcií tráviaceho i dýchacieho systému, pečene a obličiek (PROPOUL, MENTOVET, SILIVET, NEFROVET, AMINOVIT. ...).

V drobnochove môže najväčšie straty úhynom spôsobiť vírus vtáčej chrípky a vírus pseudomoru hydiny. Častý je výskyt kiahní – diftérie a v poslednom období sa vyskytla aj infekčná laryngotracheitída.

Vtáčia chrípka

Problematika vtáčej chrípky bola v poslednom období dosť diskutovaná. Pri nakazení hydiny virulentným vírusom býva až 100 % mortalita zvierat, ktoré nemajú protilátky proti danému typu vírusu. Najvnímavejšie na chrípku sú morky. Patogénne, ale aj antigénne vlastnosti vírusu aviárnej chrípky sa veľmi rýchlo menia v závislosti od pasážovania sa na vnímavých zvieratách. Ak vírus má možnosť infikovať veľké množstvo vtákov bez protilátok v pomerne krátkom čase (vo veľkochove), zvýši sa jeho patogenita. Naopak, keď patogénny vírus v prostredí pretrváva dlhšie obdobie, vtedy sa vyskytujú zvieratá, ktoré sa s týmto vírusom už stretli a prežili, majú proti nemu vytvorené protilátky. Ak vírus spätne infikuje takéto zvieratá, už nie je pre ne tak nebezpečný a postupne sám stráca svoje patogénne vlastnosti.

Prevencia aviárnej chrípky spočíva v dodržiavaní zoohygienických opatrení hlavne v období, keď je možnosť infekcie, v podpore celkovej odolnosti a zdravia hydiny minimalizovaním stresových situácií...

Pseudomor hydiny spôsobuje vírus zo skupiny paramyxovírusov. Do tejto skupiny patrí viac antigénne rozdielnych vírusov, ktoré môžu spôsobiť väčšie či menšie straty v chovoch hydiny, hovoríme o paramyxovírusových infekciách vtákov. Vírus pseudomoru holubov je varianta vírusu pseudomoru hydiny adaptovaná na holubov. Pre kurčatá je tento kmeň málo patogénny, pričom existuje krížová imunita. Vírus pseudomoru hydiny môže mať rozdielne patogénne vlastnosti. Prevencia paramyxovírusových infekcií vtákov je okrem vakcinácie rovnaká ako pri chrípke. V drobnochove hydiny sa odporúča vakcinácia proti pseudomoru hydiny: kurčatá v treťom týždni veku a celého chovného kŕdľa raz ročne, napr. v jeseni. V drobnochove stačí používanie živej vakcíny.

Kiahne – diftériu spôsobujú avipoxvírusy, ktoré sú známe asi u 60 druhov vtákov vrátane hydiny. Ochorenie má kožnú a slizničnú formu. Je známa aj zmiešaná forma, infekcia nosných dutín a latentná infekcia.

Pri kožnej forme sa tvoria na koži, hlavne na neoperených miestach tela drobné pľuzgieriky, ktoré sa zlievajú a vytvárajú chrasty, ktoré môžu mokvať a sekundárne sa môžu bakteriálne kontaminovať.

Slizničná forma sa prejavuje tvorbou difteroidných pablán na sliznici zobákovej dutiny a nosa, ktoré pri odstránení krvácajú. Hydina má dýchacie ťažkosti – dusenie, sťažený je príjem krmiva. Úhyn pri tejto forme býva vyšší. Infekcia sa prenáša kontaktom s chorými vtákmi, infikovaným náradím a hmyzom. Infekcia sa najčastejšie prejaví v jeseni až zime alebo na konci znáškového obdobia, čo tiež súvisí so znížením celkovej odolnosti zvierat, vlhkým a chladnejším obdobím.

Prevencia spočíva v podpore nešpecifickej imunity správnym kŕmením, dobrou zoohygienou a sledovaním epizootologickej situácie. Na ohrozenom území sa chovy hydiny a holubov vakcinujú. Liečba postihnutých zvierat spočíva v lokálnom ošetrovaní zmien jódglycerínom a podpore celkovej odolnosti (NEFROVET, ADESOL, AMINOVIT, vitamín A...)

Infekčná laryngotracheitída je vysoko infekčné ochorenie dýchacích orgánov, ktoré postihuje hlavne kura domáceho a bažantov. Pôvodcom je herpesvírus, ktorý u infikovaných zvierat dlhodobo pretrváva aj po vyliečení. Vírus môžu prenášať aj klinicky zdravé zvieratá pochádzajúce z infikovaného chovu. Toto ochorenie môže byť príčinou imunitného oslabenia zvierat a následnou zvýšenou vnímavosťou na iné infekčné choroby. Choroba sa prejavuje chrapľavým, sťaženým dýchaním, výtokom z nosových otvorov, očí, zobáka.

Patologickou pitvou sa zistia hlienové a syru podobné nálepy na sliznici hrtanu a trachey, niekedy zápal pľúc.

Ochorenie sa v ostatných rokoch zavlieklo na územie Slovenska z okolitých štátov. K šíreniu choroby prispieva nekontrolovaný a neodborný chov bažantov s následným vypúšťaním do prírody za účelom lovu, ako aj nekontrolovaný dovoz a predaj hydiny.

Prevencia spočíva v ochrane chovu pred zavlečením nákazy, ako je nákup hydiny len z kontrolovaného chovu a podporou imunitného systému zvierat. Liečba je založená na podpore dýchania a vylučovania (NEFROVET) a podpore celkovej imunity (HUMAC NATUR, PROPOUL). Je vhodné podávať zelené krmivo a vitamín A. Zvieratá sú aj po vyliečení celoživotnými nositeľmi vírusu, ktorý môžu pri oslabení odolnosti opäť vylučovať do prostredia.

Markova choroba je infekčné nádorové ochorenie kura domáceho, celosvetovo rozšírené. Značné straty môže spôsobiť aj v drobnochove. Pôvodca je herpesvírus úzko spojený s infikovanou bunkou. Vírus sa množí hlavne v bunkách lymfocytov a v perových folikuloch.

Choroba môže prebiehať akútne, keď sa v priebehu 4 – 6 týždňov vytvoria lymfoidné nádory na koži a na vnútorných orgánoch. Chronická forma sa prejavuje postihnutím periférnych nervov – parézou až paralýzou behákov či krídel s následným úhynom následkom vysilenia, smädu a hladu, alebo postihnutím očí. Očná forma sa vyskytuje len u dospelých zvierat, oko ostáva trvale postihnuté. Pokiaľ si zviera nájde potravu a vodu nedochádza ku zmenám celkového zdravotného stavu, zostáva však trvalým vírusonosičom.

Priebeh a forma choroby závisí od patogenity a množstva pôvodcu, veku (včasnosti infekcie), imunitného stavu a genetickej vnímavosti infikovaných zvierat a na zoohygienických podmienkach v chove. Vírus má imunosupresívne účinky, čo sa môže prejaviť aj vyšším výskytom bakteriálnych, plesňových a parazitárnych chorôb v chove a nedostatočnou imunologickou odpoveďou na vakcinácie.

Najviac vnímavé na infekciu sú malé kurčatá, najmä v prvom týždni po vyliahnutí. Vekom sa ich vnímavosť znižuje. Materské protilátky ich nechránia pred infekciou. Staršie zvieratá sa môžu tiež nakaziť, ale zvyčajne bez klinického prejavu ochorenia alebo s prejavom chronických foriem choroby. Zdrojom infekcie v chove sú staršie infikované zvieratá a chovné zariadenie – hlavne prach z peria, ktorý sa usádza na vetracích systémoch, stenách... Čím mladšie je kurča a čím väčšie je množstvo vírusu v prostredí, tým je forma a priebeh choroby horší.

Diagnóza sa určí na základe klinických a patologicko-anatomických príznakoch. Potvrdí sa sérologickým a histologickým vyšetrením. Diferenciálne diagnosticky treba vylúčiť retrovírusové infekcie, tuberkulózu hydiny, pseudomor hydiny, hypovitaminózy B, D a E, niektoré parazitózy.

Prevencia spočíva hlavne v dôslednej asanácii a čistení chovných zariadení, liahní, v izolácii a likvidácii infikovaných a latentne chorých zvierat. Vakcinovať možno jednodňové kurčatá v liahni živou hlboko zmrazenou vakcínou injekčne do svalu. Vakcína sa musí uchovávať v tekutom dusíku a manipulácia s ňou je náročná, preto sa v malých liahňach a pri prirodzenom liahnutí hydiny vakcinácia nerobí. Pre veľkochovy sa vakcinujú kurčatá – budúci rodičia a kuričky znáškových plemien. Brojlerové kurčatá, ktoré sa vykrmujú do cca 42 dní veku nie je potrebné vakcinovať, pretože klinicky sa infekcia prejaví zvyčajne až u starších kurčiat. V súčasnosti sa šľachtenie hydiny zameriava aj na zvýšenie genetickej odolnosti proti Markovej chorobe. Základom prevencie však ostávajú dobré zoohygienické podmienky!

Chorobu je potrebné odlíšiť od ďalšieho nádorového ochorenia – leukózy hydiny, ktorá má viacero foriem.

Leukóza (pôvodca retrovírus) sa prejavuje tvorbou lymfoidných nádorov na vnútorných orgánoch hydiny. Základným diferenciálnym znakom odlišujúcim Markovu chorobu a leukózu je vek klinického postihnutia. Pri Markovej chorobe sa lymfoidné nádory tvoria do veku 6 mesiacov, pri leukóze u zvierat starších ako 6 mesiacov.

Klinickú a patologicko-anatomickú diagnózu potvrdí sérologické a histologické vyšetrenie. Prevencia v drobnochove spočíva predovšetkým v možnosti chovu klasických – menej prešľachtených plemien hydiny, ktoré sú geneticky odolnejšie. Zamedzením zavlečenia vírusov do chovu prikúpenou hydinou, čo je veľmi ťažké, keďže kurčatá infikované (horizontálne v liahni alebo vertikálne od rodičov) nemajú žiadne klinické príznaky. Choroba sa u nich môže prejaviť až v neskoršom období alebo sa nemusí prejaviť. Infikované zvieratá sú nositeľmi génu – provírusu, ktorý „odovzdávajú“ svojmu potomstvu. Príbuzenská plemenitba napomáha šíreniu retrovírusov. Pri chove vysoko úžitkových plemien a hybridov hydiny v drobnochove je potrebné vyradiť klinicky choré alebo podozrivé kusy, podporovať celkovú odolnosť zvierat a znižovať možnosti iných imunosupresívne pôsobiacich faktorov.

Parvoviróza húsat (Derzsyho choroba) je vysoko infekčné ochorenie húsat a káčat pižmových kačíc. Prejavuje sa chudnutím, stratou peria, krvácaninami na osrdcovníku, pečeni, slezine, zväčšením pečene, difteroidnými zmenami a vredmi na sliznici zobákovej dutiny, jazyka a hrtana. Choroba sa šíri horizontálne aj vertikálne. Malé húsatá a pižmové káčatá, po infekcii často už v liahni, hynú veľmi skoro s perakútnym priebehom choroby. Staršie zvieratá po nakazení vykazujú nižšiu chorobnosť aj úhyn, choroba sa prejavuje ospalosťou, stratou peria na chrbte, pohybovými problémami, výtokom z nosa, zdurením kostrčovej žľazy, hnačkou, chudnutím. Po prekonaní choroby zvieratá ostávajú celoživotnými vírusonosičmi.

Prevencia choroby spočíva v dodržiavaní zoohygienických opatrení na zabránenie zavlečenia nákazy do chovu. V chovoch zamoreným a ohrozených nákazou sa používa živá vakcína a hyperimúnne sérum u mláďat.

Mor kačíc – herpesvírusová enteritída je rýchlo prebiehajúce ochorenie kačíc a iných vodných vtákov. Vnímavé sú kačice domáce, kačice pižmové, husi a pravdepodobne najvnímavejšie sú krížence tzv. husokačky (mulard).

Najčastejšie ochorejú zvieratá, ktoré majú prístup na voľné vodné plochy, kde zdrojom nákazy sú infikované divo žijúce vodné vtáky, ktoré sú rezervoármi vírusu, ktorý vylučujú do prostredia trusom, sekrétmi slizníc. Vstupnou bránou infekcie je sliznica zobáka, nosových dutín, očnej spojivky. Nie je vylúčený ani prenos krv cicajúcim hmyzom. Vnímavé sú všetky vekové kategórie kačíc, ale vyššie straty bývajú u dospelých zvierat. Úhyny bývajú náhle u zvierat v dobrej kondícií.

Klinické prejavy sú malátnosť, extrémny smäd, serózny až hnisavý výtok v očí a nosa, vodnatá hnačka. Pitevný nález je charakterizovaný poškodením ciev – krvácaniny na slizniciach a serózach, výlev krvi do telovej dutiny, zmenami na lymfatických orgánoch a degenerácia pečene, obličiek. Po prekonaní infekcie zvieratá ostávajú vírusonosičmi. Diferenciálne diagnosticky je potrebné odlíšiť vírusové hepatitídy kačíc. Sú známe 3 typy. Na vírusové hepatitídy častejšie ochorejú malé káčatá, staršie kačky sú menej vnímavé.

Prevencia týchto ochorení spočíva v ochrane chovu pred zavlečením nákazy divo žijúcimi vtákmi, prikúpenými zvieratami. Možnou prevenciou je podpora celkovej odolnosti zvierat (HUMAC NATUR, PROPOUL). Vakcinácia u nás nie je bežne dostupná. Pri prvých prejavoch choroby je potrebné urobiť chovateľské opatrenia – oddeliť klinicky choré zvieratá, zoohygienické opatrenia – zistiť zdroj nákazy.

Na podporu organizmu možno podávať prípravky: NEFROVET – podpora vylučovania vírusov z organizmu, CARBO fito – podpora liečby hnačky, SILIVET – podpora regenerácie pečene, HUMAC NATUR, PROPOUL, AMINOVIT – podpora nešpecifickej imunity, regenerácie organizmu.

Autori: MVDr. Darina Pospišilová, PhD. pospisilova@vetservis.sk +421908705186 Ing. Ľudmila Pospišilová ludmila.pospisilova@vetservis.sk +421917211737 MVDr. Peter Supuka supuka.peter@gmail.com+421915986733

VETSERVIS, s.r.o.,

Kalvária 3, 949 01 Nitra,

www.vetservis.sk, 073 / 6559131,

Použitá literatúra: na vyžiadanie u autorov Práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy číslo VMSP-P-0024-09“: Systém chovu hospodárskych zvierat s využitím probiotík a rastlinných látok so zameraním na produkciu funkčných potravín živočíšneho pôvodu VETSERVIS, s.r.o., CVŽV Nitra