PARAZITÁRNE CHOROBY HYDINY

V malochovoch hydiny sa parazitárne infekcie u zvierat vyskytujú pomerne často, keďže v týchto podmienkach sú predpoklady na zdarný priebeh celého vývojového cyklu parazita, ktorý býva u rôznych druhov parazitov niekedy veľmi zložitý - cez medzihostiteľov alebo v pôde.

Vo všeobecnosti platí, že parazitárne infekcie sa klinicky prejavia hlavne u mláďat, potom u zvierat oslabených inou chorobou alebo zlou výživou, resp. iným stresom a tiež u prestarnutých jedincov. Čiže pri oslabení, resp. zlyhaní celkovej odolnosti a oslabení imunitného systému zvierat. Zdravé dospelé jedince môžu byť rezervoárom – vylučovateľmi vajíčok parazitov do prostredia, a tým zdrojom parazitov pre vnímavé zvieratá, hlavne mláďatá. Vajíčka rôznych parazitov alebo ich vývojové štádia môžu v prostredí chovov pretrvávať pomerne dlho, najčastejšie v medzihostiteľovi alebo v pôde v závislosti od vývojového cyklu daného parazita. Parazitárne choroby rozdeľujeme na endoparazitárne a ektoparazitárne.

ENDOPARAZITÁRNE ochorenia spôsobujú: jednobunkové organizmy – prvoky (protozoá) a helminty – ploché a oblé červy.

PROTOZOÁRNE CHOROBY sú spôsobené jednobunkovými organizmami, ktorých životný cyklus prebieha v bunkách najčastejšie v sliznici tráviaceho alebo dýchacieho systému. Napadnuté bunky sú pôsobením parazita ničené a rozsah poškodenia sliznice závisí od množstva prítomných parazitov a jeho patogenity. Množenie parazitov je regulované imunitným systémom hostiteľa a kvalitou jeho tráviacich procesov (pH črevného obsahu, prítomnosť zdravej črevnej mikroflóry...). Patrí sem giardióza – črevné ochorenie spôsobené bičíkovcami u malých papagájov hexamitóza – črevná protozoárna infekcia vyskytujúca sa hlavne u morčiat a holúbät, kryptospridióza – množia sa a prežívajú v bunkách sliznice tráviaceho a respiratórneho systému, histomonóza – ochorenie hrabavej hydiny (kurčatá vo veku 4-6 týždňov) a hlavne moriek vo veku 3 -12 týždňov. Pôvodca Histomonas meleagridis sa vyskytuje aj fyziologicky v slepých vakoch u zdravých moriek. Patogénnym sa stáva po oslabení organizmu. Pôvodca ochorenia sa ľahšie uplatní pri zlom mikrobiálnom zložení čreva – pri dysbakterióze. Dospelé jedince sú zdrojom histomonád pre mladé vnímavé zvieratá. Rezervoárom pôvodcu v prostredí aj v tráviacom trakte hydiny sú medzihostitelia - červy Heterakis gallinarum aj dážďovky. Klinický prejav choroby charakterizuje nedostatočný rast, tmavé zafarbenie hlavy ako dôsledok cyanózy, ovisnuté krídla, hnačka, žltobiely trus. Patologicko-anatomicky možno pozorovať zmeny v obsahu zväčšených slepých vakov, ktoré sú naplnené žltou fibrinóznou masou, na sliznici sú nekrózy a vredy. Na pečeni bývajú kruhovité žltozelené ložiská, ktoré môžu splývať. Pri prevencii choroby je dôležité odchovávať mladé jedince oddelene od dospelých zvierat, pravidelné odčervovanie hydiny v chove s následnou asanáciou prostredia. Veľmi dôležité je udržiavanie vhodného mikrobiálneho prostredia v tráviacom systéme hydiny od prvých dní života, čo sa dá dosiahnuť používaním probiotických prípravkov – PROPOUL, podávaním vhodného kvalitného krmiva bez preventívneho používania antikokcidík či antibiotík. Pri zmenách krmiva sa odporúča niekoľko dní podávať prípravok CITROENZYMIX, ktorý podporí tráviace pochody a umožní ľahšie prispôsobenie organizmu na nové krmivo, čím sa organizmus neoslabí a nedá možnosť uplatniť sa prípadných patogénom.

Morky - prevencia proti histomonóze: oddelený chov starých a mladých moriek. Tiež holuby môžu byť zdrojom nákazy. Mladé morky chovať v čistých priestoroch, „oddýchnutých“ po chove starších moriek. Od 1. dňa podávať PROPOUL a do vody CITROENZYMIX (1 liter na 1500 litrov vody). Podávať 10 dní pri prvých príznakoch choroby, pri zmenách krmiva, pri stresoch podávanie zopakovať. Na podporu regenerácie pečeňových buniek podávať SILIVET, CARNIFARM.

Trichomonóza je protozoárne ochorenie hlavne holubov ale vyskytuje sa aj u moriek a iných druhov vtákov. Pôvodca Trichomonas gallinae (columbae) parazituje v zobákovej dutine a v pažeráku, pri generalizovanej forme tiež na serózach a orgánoch telovej dutiny vtákov. Na ochorenie sú vnímavé hlavne holúbätá. Dospelé latentne (celoživotne) infikované jedince sú rezervoárom pôvodcu v chove. Holúbätá sa nakazia už pri kŕmení od rodičov. Choré holúbätá sú slabé, vychudnuté s opozdeným vývojom. Na sliznici zobáka bývajú nekrotické ložiská. Mortalita u mláďat môže byť aj 80%. U postihnutých starších holubov býva matné perie, pokles výkonnosti a strata orientácie u poštových holubov. Pri pitevnom náleze sa zisťujú nekrotické zmeny na sliznici zobáka, pažeráka, hrvoľa, na pečeni, črevách aj v pľúcach, vzdušných vakoch a na srdci. Prevencia choroby spočíva hlavne v udržiavaní dobrého zdravotného stavu všetkých zvierat v chove, pravidelným podávaním probiotík ale hlavne v čase kŕmenia mláďat (PROPOUL), podporou trávenia pri zmenách krmiva (CITROENZYMIX), posilňovaním metabolizmu a čistiacich procesov v pečeni a obličkách (SILIVET, NEFROVET), udržiavaním správnej zoohygieny a kvalitného kŕmenia bez preventívneho podávania akýchkoľvek antimikrobiálnych látok (antibiotík, antikokcidík...)! Vhodné je podávanie vitamínu A, na prevenciu choroby sú vhodné beta–karotenoidy – strúhaná mrkva, zelené krmivo...

Kokcidióza je časté ochorenie črevného systému vtákov spôsobené prvokmi rodu Eimeria. Kokcídie sa vyvíjajú v bunkách črevnej sliznice, čím ich poškodzujú, pri vysokej koncentrácií kokcídií v čreve spôsobujú klinické ochorenie, ktorého prejav je závislý od druhu kokcídie, ktorý ochorenie spôsobil. Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým u mladých zvierat umiestnených vo väčších koncentráciách na malých plochách. Najpatogénnejšia pre kura domáceho je E. tenella, ktorá poškodzuje sliznicu slepých vakov a môže spôsobiť krvácanie do čreva až úhyn následkom veľkej straty krvi. E. maxima a E. acervulina spôsobujú zápal tenkého čreva, čo má za následok zlé vstrebávanie živín, hydina je podvyživená aj pri dobrom príjme krmiva. Tieto kokcídie nie sú väčšinou príčinou priameho úhynu, ale zapríčiňujú spomalený rast, zlé využitie krmiva, oslabenie organizmu a zvýšenú vnímavosť na iné infekcie. Kokcídií je veľmi veľa druhov, mnohé z nich nie sú patogénne pre hydinu, sú hostiteľsky prísne špecifické, čo znamená, že určitý druh sa môže množiť len v bunkách svojho hostiteľa. Preto u rôznych druhov vtákov (hydiny) parazitujú rôzne druhy kokcídií.

Zdrojom oocýst (vajíčok) kokcídií je prostredie a staršie zvieratá toho istého druhu v chove.

Prevencia choroby spočíva s dôslednej zoohygiene chovu, pravidelné čistenie od trusu. Na dezinfekciu prostredia nie sú vhodné chlórové preparáty, lebo tieto oocysty kokcídií konzervujú. Odporúča sa použitie horúceho roztoku lúhu, následná neutralizácia riedeným octom a dobré vysušenie. Veľmi dobré je vymrazenie priestorov výbehu v zime (cca -10°C) a v lete vyslnenie a vysušenie.

U kura domáceho je možné ako prevenciu použiť vakcínu LIVACOXR T. Je to živá vakcína proti kokcidióze, ktorá obsahuje živé vysporulované oocysty oslabených línií kokcídií, ktoré sú najpatogénnejšie pre kura domáceho: E. acervulina, E. maxima, E. tenella. Vakcína sa podáva perorálne v prvom týždni po vyliahnutí. Jedna správna aplikácia vakcíny zabezpečí celoživotnú imunitu. Vakcinovaným kurčatám sa nesmú (ani nie je potrebné) podávať antikokcidiká, nakoľko by tieto usmrtili aj vakcinačné kmene kokcídií a vakcinácia by nebola účinná.

Veľmi dôležitou prevenciu kokcidiózy u všetkých druhov vtákov je udržiavanie zdravej črevnej mikroflóry tráviaceho traktu vtákov rovnako ako je to uvedené vyššie pri prevencii histomonózy. Zdravá črevná mikroflóra udržiavaná kvalitným fyziologickým krmivom, probiotikami (PROPOUL) a v čase potreby - pri zmenách krmiva a pri krmive s vysokým podielom bielkovín, aj podporou trávenia (CITROENZYMIX) je najlepšou a prirodzenou prevenciou všetkých črevných infekcií zvierat (salmonelóza, kolibacilóza, nekrotická enteritída, protozoárne infekcie, kampylobaktérie, črevné vírusové infekcie a pod.). Je potrebné vedieť, že kokcidióza sa klinicky u zvierat prejaví zvyčajne až po alebo pri pôsobení iného stresu, napr. vysoká teplota prostredia, vlhkosť, oslabenie inými infekciami, zdravotne narušené krmivo, hladovanie, nedostatok pitnej vody a pod. Vtedy, spoločne s kokcídiami sa v tráviacom trakte vtákov zároveň dobre množia aj iné podmienečne patogénne mikroorganizmy ako klostrídie, patogénne E. coli a ďalšie mikroorganizmy, keďže majú na rozmnožovanie vhodné podmienky. Diagnóza aj liečba (sufonamidy) sa zväčša obmedzí len na kokcidiózu, ktorá je klinicky najvýraznejšia. Ale na dosiahnutie úplného vyliečenia je potrebné znormalizovať a udržiavať črevné prostredie kvalitným krmivom, podporou trávenia bielkovín, úpravou pH a probiotickými prípravkami. Pri náleze krvi v truse sa odporúča podávať CITROENZYMIX, PROPOUL a vitamín K.

U vtákov sa môžu vyskytovať aj ochorenia spôsobené krvnými protozoami - plazmodióza – vtáčia malária. Prenášači pôvodcov ochorenia Plazmodium gallinaceum a ďalších sú komáre. Toto ochorenie je známe hlavne v teplejších krajinách, výskyt malárie bol zaznamenaný aj u nás na južnom Slovensku. Príznaky choroby sú rôzne: malátnosť, anémia aj úhyny. Prevencia spočíva v eradikácii výskytu komárov. Na podporu odolnosti sa odporúča prípravok NEFROVET.

Toxoplazmóza je protozoárne ochorenie vtákov, plazov, cicavcov vrátane človeka. Pôvodca Toxoplazma gondii je značne rozšírený v niektorých oblastiach Slovenska, na čo poukazujú sérologické vyšetrenia. Infekčné oocysty pôvodcu produkujú trusom do prostredia len mačkovité šelmy. Ostatné cicavce a vtáky sú medzihostitelia, môžu sa oocystami nakaziť orálnou cestou. U infikovaných zvierat sa v ich tkanivách hlavne v nervovom, pohlavnom systéme a vo svalstve môžu formovať cysty, bez vylučovania infekčných oocýst do prostredia. Mačky sa spätne infikujú zožratím koristi (hlodavce, vtáky...) s cystami. V črevách mačiek vývojový cyklus pôvodcu dozrieva s tvorbou infekčných vajíčok - oocýst. Klinické príznaky choroby u vtákov sú rôzne: slabosť, nechutenstvo, nervové poruchy, nekoordinovaný pohyb, bledý hrebienok, pokles znášky... Prevencia toxoplazmózy u vtákov spočíva v zoohygienických opatreniach, deratizácii, prístup mačiek do výbehov. Oocysty Toxoplazma gondii sú v prostredí vysoko rezistentné voči dezinfekčným látkam.

HELMINTÓZY sú parazitárne ochorenia spôsobené veľkým množstvom rôznych druhov červov.

Ploché červy – cestodózy – pásomnice parazitujú v črevách vtákov, ktoré poškodzujú mechanicky, odoberaním živín, krvi a vylučovaním toxínov. Klinické príznaky sú vychudnutosť, bledosť, hnačka, slabosť, nervové poruchy (kŕče, ochrnutia). V truse sa zisťujú vajíčka pásomníc. Pri pitve možno nájsť na sliznici čriev prichytené pásomnice. Pásomnice na svoj vývoj potrebujú vždy aspoň jedného aj viac medzihostiteľov podľa druhu. Najviac druhov pásomníc je známych u vodnej hydiny. Prevencia spočíva v asanácii prostredia, hlavne vo vyčistení výbehov a vodných plôch od medzihostiteľov (vodné kôrovce, slimáky, muchy, mravce, koprofágne chrobáky.)

Nematódy – hlístovce - oblé červy. Nematódy parazitujú v dutých orgánoch vtákov, najčastejšie v tráviacom a dýchacom systéme. Intenzita klinických príznakov ochorenia závisí od množstva parazitov, ktoré škodia mechanicky, odoberaním živín, krvi, produkujú toxíny a môžu upchávať črevá, spôsobujú celkové oslabenie imunity. Postihnuté sú hlavne slabšie a mladé jedince. Klinické príznaky väčšiny nematodóz sú: slabosť, nedostatočný rast a vývoj, pokles znášky, zvýšená mortalita, vychudnutosť, anémia, zvýšená dráždivosť, pohybové problémy, sťažené dýchanie, kašeľ. Diagnostika spočíva v náleze vajíčok v čerstvom truse aj nálezom dospelých parazitov pri pitve. Najčastejšie nematodózy sú:Echinurióza – pôvodca parazituje E. uncinata parazituje vo svalnatom aj žľaznatom žalúdku, v pažeráku, môže sa nachádzať aj v tenkom čreve kačíc a husí. Medzihostiteľmi sú vodné kôrovce. Infikované zvieratá prejavujú okrem iných vyššie uvedených príznakov aj dávivé pohyby pri prehltávaní. U vodnej a hrabavej hydiny parazitujú v žalúdku aj ďalšie červy s podobnými klinickými príznakmi ochorenia.

Askaridióza – škrkavky sú častou nematodózou vo výbehoch. Ascaridia galli parazituje u viacerých druhov hydiny aj divých vtákov. Vývoj parazita je priamy bez medzihostiteľa (vajíčka vylučované trusom infikovaných vtákov sa vyvíjajú vo vonkajšom prostredí), ale dážďovky môžu požrať vajíčka parazitov a potom sú rezervoárom parazitov v prostredí. Dospelé červy v črevách môžu spôsobiť zápal a až upchatie čreva. Prevencia je rovnaká ako u všetkých helmintóz – odčervovanie so striedaním chemických (antihelmintiká) a prirodzených látok (cesnak, oregano, orechový extrakt, tekvicové semená), asanácia prostredia, zoohygiena, oddelený chov mladých a starších jedincov, posilňovanie nešpecifickej odolnosti zvierat.

Heterakidóza – Heterakis gallinarum parazituje v slepých črevách hydiny, je rezervoárom prvoka Histomonas meleagridis, ktorý žije v jeho tele a v jeho vajíčkach. H. gallinarum je geohelmint ale dážďovky môžu byť mechanickým prenášačom parazita a zároveň aj prvoka H. meleagridis.

Kapilarióza - nitkovité červy, ktoré žijú v pažeráku, hrvoli a v črevách vtákov. Sú to geohelminti. Hostiteľovi odoberajú živiny, krv a spôsobujú zápalové reakcie slizníc. V malochovoch sú pomerne časté, môžu spôsobovať postupné vychudnutie a chradnutie zvierat

Syngamóza je pomerne častá choroba v drobnochovoch hydiny. Choroba postihuje väčšinu vtákov ale kačice a holuby nie sú na ochorenie vnímavé. Pôvodca Syngamus trachea žije v dospelosti (samec so samicou v trvalej kopulácií) prisatý v trachey vtákov hlavne na jar a vo vlhkých rokoch. Cez zimu sa dospelé jedince nevyskytujú. Vývoj parazita je priamy v črevách vtákov, ktoré vylučujú infekčné larvy. Tieto larvy môžu požrať dážďovky, koprofágny hmyz, muchy, slimáky, ktoré sú potom rezervoárovými medzihostiteľmi aj po dobu 3 rokov. Vnímavé sú hlavne mladé kurčatá do veku 2 mesiacov a oslabené zvieratá. Choroba sa prejaví typickými dýchacími ťažkosťami, naťahovaním krku, hlienom aj krvavým v zobákovej dutine. Úhyn mladých kurčiat môže byť aj 50%. Infekcia u starších a silných zvierat sa nemusí vôbec prejaviť klinickými príznakmi. Prevencia je podobná ako u predchádzajúcich helmintóz.

Acanthocefala – tŕňohlavce parazitujú v čreve vodnej hydiny, sú zriedkavé.

Trematoda – motolice majú sploštené telo, vyvíjajú sa cez medzihostiteľa alebo aj bez – geohelminty. Pre motolice je špecifické, že parazitujú len v jednom orgáne. Známe sú motolice, ktoré parazitujú v oku, v črevách, vo vajcovodoch, na koži v okolí kloaky, v dýchacích orgánoch aj v krvných cievach. Väčšinou sú to parazitózy známe u vodnej hydiny. K ochoreniu dochádza len pri silnej invázií a oslabení celkovej odolnosti hydiny.

EKTOPARAZITÁRNE choroby sú spôsobené viacerými druhmi článkonožcov, ktoré parazitujú na povrchu tela,: na koži, pod kožou v perí vtákov.

Roztočíkovitosť - rôzne druhy roztočov postihujú hlavne hrabavú hydinu ale vyskytujú sa aj v hniezdach voľne žijúcich vtákov. Roztočíky znepokojujú hydinu, sajú krv a živia sa aj ostatkami kože a peria vtákov. Môžu prenášať infekčné choroby. Svrab spôsobujú roztoče z čeľade Acaridae. Postihnuté časti silne svrbia. Niektoré druhy postihujú operenú kožu kde spôsobujú zápalové zmeny v hlbšej vrstve kože hlavne pri koreni brka. Zisťujeme zvýšenú tvorbu šupín, chrást, vypadávanie peria, ozobávanie. Svrab behákov – vápenka - pôvodca žije medzi a pod šupinami behákov. Živí sa epidermou, v podkoží vytvára chodbičky. Slinami vylučuje dráždivý obsah, ktorý spôsobuje hyperkeratózu a zhrubnutie kože. Svrab sa šíri priamym kontaktom aj predmetmi kontaminovanými pôvodcami svrabu. Na perí a priamo v brkách parazituje viac druhov roztočov. Pri silnom zamorení spôsobujú nepokoj a oslabenie zvierat. Prevencia a liečba ektoparazitóz spočíva hlavne v zoohygienických opatreniach, udržiavaní čistého prostredia chovných priestorov a výbehov. Prikúpené zvieratá a zvieratá pri návrate z výstav je vhodné aspoň 3 týždne držať v karanténe. Pozorovať ich zdravotný stav, podporiť celkovú odolnosť prírodnými prípravkami (PROPOUL, NEFROVET, SILIVET, AMINOVIT) a prípadne vyliečiť zistené zdravotné problémy. Pri zistení ektoparazitov v chove je potrebné dôkladne vyčistiť priestory, dezinfikovať - vystriekať použiť napr. BIO KILL. Zvieratá ošetriť prípravkom EKOSIP, ktorý je možné použiť aj u zvierat, ktorých produkty sú určené na ľudský konzum. Po dobu 3 – 5 dní možno tiež podávať vitamín B1 – tiamin, resp. B-komplex a upraviť metabolizmus zvierat kvalitnou potravou a probiotikami. V lete je dobré do vyčistených priestorov nastlať čerstvé orechové listy. Zriedený orechový extrakt (celé zelené orechy naložené v liehu) je možné použiť na vonkajšie aj vnútorné ošetrenie hydiny. Veľmi potrebné je hydine umožniť popolenie v plochej nádobe so zmesou piesku a popola alebo prípravku EKOSIP. Obsah nádoby treba pravidelne vymieňať a čistiť. Pri svrabe sa odporúča silne postihnuté jedince radšej utratiť. Zvieratá s menej rozsiahlym poškodením a vzácne jedince je potrebné ošetriť viackrát lokálne (zmäkčenie chrást použitím prípravkov na báze kyseliny salicylovej, glycerín, olej) a následne urobiť hĺbkovú dezinfekciu (jódové preparáty). Po odstránení chrást je možné použiť prípravok EKOSIP, ktorý sa nanesie na poškodené miesta.

Autori: MVDr. Darina Pospišilová, PhD. pospisilova@vetservis.sk +421908705186 Ing. Ľudmila Pospišilová ludmila.pospisilova@vetservis.sk +421917211737 MVDr. Peter Supuka supuka.peter@gmail.com+421915986733

VETSERVIS, s.r.o.,

Kalvária 3, 949 01 Nitra,

www.vetservis.sk, 073 / 6559131,

Použitá literatúra: na vyžiadanie u autorov Práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy číslo VMSP-P-0024-09“: Systém chovu hospodárskych zvierat s využitím probiotík a rastlinných látok so zameraním na produkciu funkčných potravín živočíšneho pôvodu VETSERVIS, s.r.o., CVŽV Nitra