Čo je to ekologické poľnohospodárstvo

Ekologické poľnohospodárstvo je podporované Európskou úniou.

Darina Pospišilová, VETSERVIS, s.r.o.

Trvale udržateľný rozvoj je rozvoj, „ktorý súčasným aj budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov“ (Kuchta, M., Pružinec, P., 2006). Je to spôsob života, ktorý usmerňuje myslenie ľudí k ohľadu na životného prostredie a zdravie vlastné aj ďalších generácií. Je to myslenie zamerané na znižovanie zbytočnej spotreby predovšetkým látok, ktoré zaťažujú životné prostredie. Je to návod na umožnenie kvalitného prežitia v konkrétnych prírodných podmienkach a v konkrétnom prostredí. Trvale udržateľný rozvoj je presadzovaný a podporovaný politikou Európskej únie, ktorá si uvedomuje nutnosť ochrany zdravia a života aj pre ďalšie generácie. Projekty, ktoré presadzujú tento rozvoj v akomkoľvek odbore sú aj finančne podporované prostriedkami Európskej únie. Prioritou siedmeho rámcového programu (2007 – 2013) Európskej únie pre rozvoj vedy a výskumu (cordis.europa.eu/fp7) je podpora zdravia, poľnohospodárstva, potravinárstva a biotechnológií so zameraním na prevenciu chorôb, zlepšenie ekologického stavu prírody, produkcie zdravotne bezpečných potravín a podporu regionálneho rozvoja. Všetky tieto priority sú obsiahnuté aj v zásadách ekologického poľnohospodárstva.
Ekologické poľnohospodárstvo je jedna z foriem, ktorá v praxi presadzuje myšlienku trvale udržateľného rozvoja. Je to moderný systém hospodárenia, ktorý bez použitia syntetických pesticídov, hnojív a iných chemických látok, bez týrania zvierat produkuje kvalitné a zdravé biopotraviny. Ekologické poľnohospodárstvo zároveň prispieva k udržovaniu vyváženej kultúrnej krajiny a vytvára podmienky pre prosperitu vidieka
Zásady a ciele ekologického poľnohospodárstva: ekologické poľnohospodárstvo využíva predovšetkým miestne a obnoviteľné zdroje a ekologicky šetrné technologické postupy, ktoré minimalizujú poškodzovanie životného prostredia. Ekologické poľnohospodárstvo prispieva k tvorbe a ochrane krajiny. Zavádza sa komplexný a multidisciplinárny systém myslenia. Pristupuje sa k rozšírenému chápaniu kvality a k novému chápaniu ekonomiky. Berú sa do úvahy etické a morálne ohľady na rozdiel od konvenčného pragmatického prístupu. Zavádza sa kontrola spôsobu pestovania a dopestovanej produkcie ako záruka pre spotrebiteľov (www.biospotrebitel.sk)

Cieľom ekologického poľnohospodárstva je trvalo-udržateľný poľnohospodársky systém, teda už nie vyprodukovať čo najviac čo najlacnejších potravín, ale vyprodukovať dostatok kvalitných potravín s ohľadom na environmentálne a sociálne faktory. Ekologickí poľnohospodári nesmú používať :

• umelé hnojivá
• syntetické pesticídy aj iné chemické látky v rastlinnej aj živočíšnej výrobe
• geneticky manipulované organizmy
• neprirodzené krmivá, napr. mäsokostné múčky u bylinožravcov
• nesmú týrať zvieratá neprirodzenými spôsobmi chovu, napr. v klietkach
• nesmú mrzačiť zvieratá opaľovaním zobákov, kupírovaním chvostov a pod.
• nesmú používať ožarovanie a syntetické prísady a náhradky pri výrobe biopotravín

Hlavné zásady ekologického pestovania rastlín sa opierajú o dôkladné znalosti o biológii rastlín, o zákonitostiach rastu, o vplyve rôznych faktorov pôsobiacich na rastliny a ich rozumné využívanie. Pritom sa nesmú používať syntetické agrochemikálie zo skupiny hnojív, stimulátorov rastu, moridiel, pesticídov a geneticky modifikovaných organizmov.

• osevný postup a technológie pestovania musia brániť erózii pôdy
• v osevnom postupe musia byť zastúpené ďatelinoviny a strukoviny
• nesmú sa opakovať rastliny v osevnom postupe po sebe (monokultúry nie sú povolené), žiada sa druhová pestrosť plodín, tak aby sa vytvorili podmienky pre prežívanie organizmov (predátori hmyzu)
• štruktúra plodín v osevnom postupe musí umožniť striedanie plodín s malou odolnosťou proti burinám s plodinami s vyššou odolnosťou (väčšou konkurencieschopnosťou voči burinám)
• pestovanie GMO (geneticky manipulovaných organizmov) nie je povolené
• pokrytie pôdy vegetáciou musí byť čo najdlhšie, dokonca keď je to možné aj cez zimu (významne prispieva k zadržaniu vlahy zo snehových zrážok)- využívajú sa strniskové medziplodiny, zelené hnojenie, podsevy, mulčovanie
• buriny sa regulujú agrotechnickými metódami (cieľom je potlačenie burín pod hladinu ekonomickej škodlivosti, nie však ich vyhubenie)
• používanie herbicídov nie je povolené
• ochrana rastlín proti chorobám a škodcom je založená na podpore samoregulujúcej funkcie agroekosystému, biologických a biotechnických metódach
• používanie syntetických fungicídov a insekticídov nie je povolené
• hnojenie a výživa rastlín je založená na vyváženom osevnom postupe a dokonalom využívaní prírodných hnojív, používanie syntetických hnojív nie je povolené
• ekologicky stabilizujúce prvky v krajine (medze, remízky, stromoradia, mokrade...) sa musia zachovať a je potrebné sa o ne systematicky starať.

Hlavné zásady ekologického chovu zvierat: ekologicky chované zvieratá vhodne kompletizujú konzumentský reťazec. Ide mnohokrát o potraviny, ktoré náš konzument už desaťročia nemal dostupné, pokiaľ si ich sám nedochoval alebo nezakúpil v drobnochovoch.
Základné podmienky starostlivosti o zvieratá :

• uspokojovanie potrieb zvierat (fyziologické, etologické a etické požiadavky)
• určovanie primeranej veľkosti skupiny zvierat
• umožnenie prirodzeného pohybu zvierat na vzduchu, pri súčasnej ochrane pred nepriazňou počasia, pri prežúvavcoch je nutné zabezpečiť možnosť pastvy
• ustajnenie s dostatočným prívodom vzduchu, dostatkom svetla, dostatkom priestoru na pohodlný oddych
• samozrejmosťou musí byť dobrý prístup k napájacej vode

Výživa zvierat v ekologických chovoch: pre prežúvavce sa musí zabezpečiť možnosť pastvy. Ostatným druhom zvierat musí byť časť kŕmnej dávky poskytnutá v čerstvom stave.
Vo výžive zvierat je neprípustné :

• paušálne pridávanie minerálnych prípravkov, vitamínových preparátov a iných aditív do krmiva, ako sú napr. stimulátory rastu, antikokcidiká, syntetické dochucovadlá, farbivá, antibiotiká a konzervačné látky neprírodného pôvodu
• zaraďovať do kŕmnej dávky trus v akejkoľvek podobe, nekrmivové prísady /zeolity, farbivá/, podstielku z chovov hydiny, močovinu a čpavok, rybiu múčku a rybie produkty prežúvavcom, syntetické aminokyseliny.

Princípom veterinárnej starostlivosť v ekologických chovoch zvierat je vytváranie aktívneho zdravia zvierat. Využívajú sa postupy posilňujúce mechanizmy nešpecifickej imunity a prevencia sa vykonáva s cieľom dosiahnúť vysokú obranyschopnosť zvierat. Liečba chorých zvierat musí byť taká, aby viedla k rýchlemu uzdraveniu, záchrane života a zamedzila prípadné šírenie nákazy. Pri podávaní liekov sa dodržiava dvojnásobná ochranná doba použitých liečiv. V ekologických chovoch je neprípustné podávanie liekov a paušálne podávanie profylaktických prípravkov zdravým zvieratám, využívanie hormonálnej synchronizácie ruje, prenášanie embryí, zákroky na embryách, používanie hormonálnych preparátov na stimuláciu ovulácie, využívanie genetického inžinierstva v šľachtení a plemenitbe zvierat.

Hlavné ciele ekologického poľnohospodárstva :

• produkcia potravín v dostatočnom množstve a s vysokou nutričnou hodnotou
• eliminácia možných foriem znečistenia pôdy, vody a ovzdušia poľnohospodárskou činnosťou
• udržovanie a zlepšovanie dlhodobej úrodnosti pôdy
• vytvorenie podmienok zodpovedajúcich prirodzeným potrebám a etickým zásadám chovu hospodárskych zvierat
• uzavretie pestovateľského a chovateľského systému s minimalizáciou strát a maximálnym možným využitím miestnych zdrojov a surovín
• vytvorenie dôvery medzi výrobcom a spotrebiteľom podporovaním priamych dodávok produkcie na domáci trh
• umožnenie ekonomického a sociálneho rozvoja poľnohospodárom a ich rodinám, podpora zamestnanosti v regióne.

Spracované podľa :

• www.biospotrebitel.sk
• cordis.europa.eu/fp7
• Kuchta, M., Pružinec, P. a kol.: Probiotiká, ich miesto a využitie v medicíne. Bonus CCS, s.r.o. 2006