BAKTERIÁLNE CHOROBY HYDINY

Niektoré bakteriálne infekcie v malochovateľských podmienkach, na rozdiel od veľkochovov, sa môžu vyskytovať častejšie, s výraznejším klinickým prejavom aj vyššími stratami. Je to dané hlavne tým, že hydina v drobnochove máva bližší kontakt s voľne žijúcimi vtákmi aj inými zvieratami. V malých chovoch býva spolu umiestnená staršia hydina s mladou aj rôzne druhy hydiny v jednom objekte. Hydina sa zvyčajne prikupuje od neznámych chovateľov a často sa hneď pridá k zvieratám v chove bez dostatočne dlhej izolácie - karantény.

V drobnochove sa častejšie nerešpektujú možnosti prenosu nákaz ako vo veľkochovoch – pravidelná asanácia chovných zariadení, nástrojov, výbehov, „oddych“ – vysušenie, vyslnenie, resp. vymrazenie priestorov, výbehov. Patogénne baktérie zvyčajne môžu infikovať a množiť sa v organizme rôznych druhov zvierat (na rozdiel od väčšiny vírusov aj parazitov – ktoré bývajú viazané na druh hostiteľa). Mnohé baktérie sa môžu množiť aj v prostredí - v organickej hmote napr. vo zvyškoch krmiva, resp. dlhodobo prežívajú v prostredí - v pôde, vo vode ako napr. listérie, klostrídie...

Bakteriálne infekcie, ktoré sa v drobnochovoch vyskytujú a môžu byť nebezpečné aj s ohľadom na zdravie človeka sú hlavne: tuberkulóza, salmonelóza, červienka, chlamydióza, listerióza, pasteurelóza. V chovoch hydiny sa tiež môžu vyskytovať viaceré bakteriálne choroby spôsobené napr. stafylokokmi - S. aureus, S. epidermidis, ktoré postihujú kĺby, šľachy, kožu, kde spôsobujú zápal a tvorbu abscesov.

Najčastejšie bakteriálne choroby hydiny:

Nekrotická enteritída je spôsobená toxínmi baktérie C. perfringens - pri ich premnožení. Klostrídie sú bežne prítomné v hrubom čreve zvierat, ich spóry sú v pôde, vo vode. Nekrotická enteritída sa prejaví hnačkou aj s prímesou krvi, spomalením rastu, úhynmi. Klinické príznaky sú veľmi podobné a často sa zamieňajú za kokcidiózu. Tieto choroby sa v chove najčastejšie vyskytujú súčasne, nakoľko podmienky pre uplatnenie sa kokcídií aj klostrídií sú podobné – zvýšenie pH črevného obsahu - pri zmenách krmiva, pri vysokom podiele bielkovín v krmive, pri zlom trávení – dysbakterióze, pri krmive zdravotne závadnom (zaplesnivelom) Na liečbu sa používajú antibiotiká. Oveľa účinnejšie, bezpečnejšie a trvalejšie riešenie je preventívne aj liečebne podávanie prípravkov na podporu trávenia CITROENZYMIX a priobiotík PROPOUL a odstránenie príčin - úprava kŕmnej dávky, postupné zmeny krmiva. Klostrídie môžu spôsobiť aj gangrenózmu dermatitídu, ktorá sa prejavuje nekrózou kože, podkožia aj svalov, často sprevádzaná aj stafylokovou a E.coli infekciou. Vstupnou bránou infekcie je poškodená koža. Predispozičné faktory sú nekrobiotické procesy v koži – pomliaždeniny, imunosupresívne stavy pri niektorých virózach, nedostatočná výživa. Liečba spočíva v lokálnom ošetrení kože jódovými preparátmi (PVP jód), podpore celkovej odolnosti organizmu zvierat, zlepšení zoohygieny a kŕmenia.

Hemofilová nádcha – pôvodcom je Haemophilus paragallinarum. Hlavným zdrojom sú latentne infikované vtáky (bacilonosiči), ktoré baktérie vylučujú do prostredia nosnými sekrétmi. Choroba sa prejavuje výtokom z nosa, zdurením infraorbitárnych dutín, zápalom očných spojiviek, sťaženým dýchaním. Choroba sa v chove rýchlo šíri, ochorejú skôr dospelé vtáky ako mláďatá. Prevencia a liečba spočíva v zamedzení zavlečenia choroby do chovu, podporou celkovej odolnosti a podporou rýchleho vylúčenia baktérií podávaním prípravku NEFROVET, MENTOVET, vitamíny A,D,E, AMINOVIT, vitamín A... Vtáky po vyliečení (aj pri použití antibiotík a chemoterapeutík) zvyčajne ostávajú trvalými bacilonosičmi.

Listerióza je pomerne vzácne ochorenie u vtákov, ktoré sa môže prejaviť septikémiou alebo encefalitídou. Pôvodcom je Listeria monocytogenes. Je to saprofyt, bežne sa nachádza v pôde, vo vode v tráviacom trakte zvierat. Patogénne kmene listérií môžu prechádzať cez črevnú sliznicu do krvného obehu pri oslabení celkovej odolnosti zvierat – zimné mesiace, zdravotne narušené krmivo. Listérie sa uplatnia hlavne pri narušení bakteriálnej rovnováhy v tráviacom trakte zvierat na úkor laktobacilov. Preto prevencia aj liečba spočíva v podpore symbiotických mikroorganizmov (hlavne laktobacilov) v tráviacom systéme zvierat podávaním probiotických prípravkov – PROPOUL a kvalitným kŕmením.

Červienka je vážne ochorenie vyskytujúce sa najmä u prasiat. Môžu ochorieť aj vtáci. Najviac vnímavé sú morky, u ktorých sa choroba prejavuje zvýšeným úhynom trvajúcim niekoľko týždňov aj mesiacov. Zvieratá sú podráždené, majú neistú chôdzu, znižujú sa prírastky, zdurené sú kožné prívesky, vyskytuje sa anémia, cyanóza. Zdrojom infekcie sú choré zvieratá, kontaminovaná pôda, voda, rybacia múčka. Vstupnou bránou infekcie je poranená koža a sliznice. Patologicko-anatomicky sa zisťujú krvácaniny na srdci a v adbominálnom tuku, zväčšenie pečene, sleziny, obličiek, fibrinózny až hnisavý exsudát v kĺboch a v perikardiálnom vaku, krusty na koži a prekrvenie kožných príveskov. Bakteriologické vyšetrenie potvrdí diagnózu. Liečba spočíva v parenterálnom podaní penicilínu. Prevencia je založená hlavne na zabránení zavlečenia nákazy do chovu, podporou celkovej odolnosti a zdravia zvierat kvalitným kŕmením a dobrou zoohygienou. Ochorieť môžu aj ľudia, u ktorých sa infekcia prejaví celkovými príznakmi teplotou, malátnosťou a tvorbou červených fľakov na koži hlavne v miestach kde došlo k infekcii.

Chlamydióza vtákov – ornitóza je veľmi nákazlivé respiratórne ochorenie vtákov prenosné aj na človeka. Choroba sa vyskytuje hlavne v chovoch holubov a exotických vtákov, môže sa prejaviť aj v chovoch vodnej hydiny. Zdrojom infekcie bývajú latentne alebo aj klinicky choré vtáky, ktoré vylučujú chlamýdie sekrétmi a exkrétmi. Infekcia sa šíri prevažne vzduchom a prachom. Časté je inaparentné bacilonosičctvo - infikované zvieratá klinicky ochorejú až po oslabení organizmu nepriaznivými vonkajšími vplyvmi – počasie, hladovanie, zdravotne narušené krmivo, zvýšená námaha, iné infekcie, parazitózy a pod. Choroba sa prejaví najčastejšie dýchacími ťažkosťami - nádchou, konjuktivitídou, slabosťou, nechutenstvom, zelenou hnačkou a nervovými príznakmi pred úhynom. Patologickoanatomicky sa zisťuje zápal pľúc, vzdušných vakov, pečeň a slezina sú zväčšené s nekrózami. Liečebne sa podávajú antibiotiká vo vysokých dávkach ale nie je zaručená úplná eliminácia pôvodcu. Na podporu liečby aj ako prevencia sa odporúča podávať rastlinné prípravky – NEFROVET, ktoré podporia vylučovanie patogénov a regenerujú organizmus. Prevencia spočíva hlavne na dodržaní dobrých zoohygienických opatrení, kvalitnom kŕmení a podpore nešpecifickej odolnosti zvierat rastlinnými a probiotickými prípravkami (HUMAC NATUR, PROPOUL). U človeka sa choroba zvyčajne prejavuje ako dlhotrvajúca chrípka.

Pasteurelóza vtákov – cholera je vysoko nákazlivé ochorenie domácich a voľne žijúcich vtákov. Pôvodcom je baktéria Pasteurella multocida. Na prejavenie sa choroby v chove má významný vplyv viacej faktorov ako počasie, kvalita výživy, zoohygiena a ďalšie stresory prostredia. Zdrojom nákazy bývajú latentne infikované zvieratá – vtáky, hlodavce, mačky, prasatá..) Morky sú na chorobu vnímavejšie ako kur domáci. Častejšie ochorie staršia hydina. K prenosu infekcie dochádza priamym kontaktom cez sliznicu oka, nosa, prípadne poranenou kožou. Inkubačná doba je od 4 hodín do 9 dní. Perakútny priebeh choroby je sprevádzaný náhlymi úhynmi. Akútny priebeh sa prejavuje horúčkou, nechutenstvom, sťaženým dýchaním, hlienovitým výtokom z nosa a zo zobáka, zelenou hlienovitou hnačkou. Pred úhynom sa pozoruje cyanóza a niekedy plávajúce pohyby. Chronická forma choroby sa prejavuje podľa lokalizácie príznakov dýchacími ťažkosťami alebo opuchnutím lalôčikov, kĺbov končatín, vykrútením hlavy (tortikolis). Vtáky, ktoré prežijú infekciu sa zvyčajne stávajú trvalými bacilonosičmi, pričom môžu vylučovať baktérie hlavne v čase oslabenia ich imunity.

Na liečbu sa môže použiť hyperimúne sérum, antibiotiká alebo sulfonamidy podľa citlivosti pôvodcu. Po vysadení liečby často dochádza k recidívam, preto sa odporúča choré zvieratá vyradiť.

Prevencia spočíva v zamedzení zavlečenia nákazy do chovu, znižovaním stresových faktorov – kvalitná výživa, dobrá zoohygiena, podpora nešpecifickej odolnosti zvierat – probiotiká, rastlinné prípravky na podporu metabolizmu (HUMAC NATUR, NEFROVET). V ohrozených chovoch sa môže použiť aj vakcinácia komerčnými vakcínami. Na riešenie dlhotrvajúcich problémov vo väčších chovoch sa odporúča príprava autovakcíny.

Salmonelóza. Hydina a jej produkty sú podľa štatistík najčastejším zdrojom salmonelových infekcií pre ľudí. Salmonelóza hydiny zapríčinená sérovarmi S. gallinarum a pullorum spôsobuje Pullorovu nákazu, týfus hydiny s typickým klinickým obrazom – apatia, biela až nazelenalá vodnatá hnačka, s vysokou morbiditou aj mortalitou. Pri chronickom priebehu sú postihnuté kĺby. U hydiny, ktorá infekciu prekonala sa vyskytuje bacilonosičtvo (najmä po liečbe antibiotikami). Násadové vajcia od latentne infikovaných nosníc majú zvýšenú embryonálnu mortalitu, kurčatá sa ťažko liahnu, hynú v prvých dňoch života.

S. enteritidis a ďalšie salmonelové infekcie u hydiny prebiehajú zväčša subklinicky. U jednodňových kurčiat môžu spôsobiť zvýšenú morbiditu aj mortalitu. Viaceré sérovary salmonel nespôsobujú klinické príznaky u hydiny, ale kolonizujú tráviaci trakt a sú vylučované do prostredia infikovanými jedincami aj niekoľko týždňov. Niektoré sérovary infikujú aj reprodukčné orgány, slezinu a pečeň.

Dobré chovateľské a hygienické podmienky sú základnou podmienkou úspešného tlmenia salmonelózy v chove. Sú to všetky zoohygienické opatrenia, kde patrí aj karanténa prikúpených zvierat, pravidelná sanácia chovu, dezinfekcia, dezinsekcia, deratizácia. Podávanie zdravotne bezchybného krmiva a pitnej vody s pravidelným čistením kŕmidiel a napájačiek.

Veľmi dôležitým ochranným faktorom proti všetkým črevným infekciám vrátane salmonel, E.coli, kampylobaktériam, ale aj listériam či klostrídiam, je udržiavanie zdravej črevnej mikroflóry v tráviacom systéme všetkej hydiny v chove. To znamená podporu symbiotickej laktoflóry: vyhýbať sa používaniu antibiotík a antikokcidík, podporovať celkovú odolnosť, zdravie zvierat a kompetetívnu exklúziu (konkurenčné vylúčenie mikroorganizmov v tráviacom systéme, pri ktorom prospešná laktoflóra svojou činnosťou „nedovolí“ uplatniť sa patogénnym baktériam) podávaním probiotických prípravkov – PROPOUL hlavne nosniciam a kurčatám čo najskôr po vyliahnutí.

V chovoch, kde sa spoločne chová vodná aj hrabavá hydina alebo v ktorých už boli problémy so salmonelami, je vhodné použitie vakcíny SALGEN. Vakcinácia chráni zviera pred ochorením - klinickými príznakmi, nie pred infekciou, preto je vždy potrebné aj používanie probiotík a dodržiavanie zoohygieny. Len vakcináciou sa šírenie salmonel v chove nedá úplne eliminovať.

Odporučený postup v prevencii salmonelovej infekcie v malochovoch hydiny:

- krmivá nesmú obsahovať antikokcidiká ani antibiotiká

- nosniciam v čase znášky podávať PROPOUL

- kurčatá 1.až 5. deň po vyliahnutí vakcinovať proti salmonelóze - SALGEN (perorálne)

- kurčatám začať podávať PROPOUL na druhý deň po podaní vakcíny a podávať ho minimálne 7 - 10 dní za sebou (v deň vakcinácie proti salmonelóze vynechať podávanie)

- revakcinácia proti salmonelóze za 7 dní - SALGEN - probiotiká – PROPOUL podávať v chove vždy minimálne jeden týždeň v každom mesiaci

- v 16. týždni veku sa odporúča ďalšia revakcinácia proti salmonelóze - SALGEN

- namiesto antikokcidík sa odporúča použiť u kura domáceho vakcínu proti kokcidióze LIVACOX T, ktorá sa podá minimálne 7 dní po vakcinácii proti salmonelóze. Pri zmenách krmiva a príznakoch kokcidiózy podávať prípravok CITROENZYMIX.

Nové poznatky z liečby a prevencie salmonelových infekcií poukazujú na to, že používanie antibiotík, resp. iných antibakteriálnych látok aj antikokcidík nepriaznivo ovplyvňuje prospešnú laktoflóru, a tým umožňuje patogénnym baktériám vrátane salmonel trvalo sa usídliť v tráviacom systéme zvierat. Preto na prevenciu ani na liečbu salmonelózy sa nesmú antibiotiká používať. Vhodné je použitie probiotík – PROPOUL a na podporenie trávenia a udržanie optimálneho pH prípravky s okysľujúcim efektom, napr. ocot, CITROENZYMIX...

Tuberkulóza vtákov je nákazlivé ochorenie, ktoré prebieha chronicky a prejavuje sa u staršej vekovej kategórie. Vyskytuje sa najmä u voľne žijúcich vtákov v malochovoch hydiny a u exotických vtákov. Je prenosná na cicavce vrátane človeka. Pre človeka môže byť táto forma tuberkulózy neliečiteľná.

Pôvodcom je Mycobacterium avium, vyznačuje sa vysokou odolnosťou vo vonkajšom prostredí a vysokou rezistenciou na tuberkulostatiká.

Nákaza sa šíri hlavne trusom infikovaných jedincov, kontaminovanými predmetmi a krmivom, pri kanibalizme, oštipovaním uhynutých kusov. Možný je aj vertikálny prenos vajcami. Vstupná cesta infekcie je orálna, zriedka aerogenná.

Na infekciu je vnímavá hlavne hrabavá hydina, exotické aj voľne žijúce vtáctvo. Vysoko vnímavé sú japonské prepelice. Vodná hydina je menej vnímavá. Inkubačná doba je po experimentálnej infekcii 20 dní, ale v prirodzených podmienkach je až niekoľko mesiacov.

Klinické príznaky sú na začiatku ochorenia nevýrazné: inapetencia, skleslosť, občasná hnačka. Nákaza sa v kŕdli šíri pomaly, ojedinelými úhynmi. U hydiny najčastejšie ochorejú sliepky ročné a staršie. V pokročilom štádiu choroby sa objaví trvalá hnačka, chudnutie aj pri zachovanom príjme krmiva, pokles znášky, anémia, krívanie. Asi u 5% chorých kusov možno zistiť kožné zmeny v podobe uzlíkov pozorovateľné na neoperených častiach tela. Palpáciou telovej dutiny sa môže zistiť vychudnutosť, zväčšená a hrboľatá pečeň, palpáciou cez kloaku - uzlíky na črevách.

Patologicko-anatomicky sa môžu zistiť zmeny na všetkých orgánoch. Typický je nález granulómov rôznej veľkosti žltobielej farby s nekrotickým kazeóznym stredom, ktoré sa dajú ľahko vylúpnuť. Granulómy môžu byť rôznej veľkosti: miliárne – široký rozsev uzlíčkov do veľkosti prosa na orgánoch telovej dutiny. Uzlíková forma – väčšie uzlíky v stene čriev, na pečeni, slezine a kostnej dreni. Vredovitá forma postihuje sliznicu čriev. Často sa zisťuje ruptúra zväčšenej pečene - vykrvácanie do telovej dutiny, čo spôsobí náhly úhyn. Diagnózu potvrdí bakteriologické a histologické vyšetrenie.

Infekcia sa vo veľkochovoch hydiny prakticky nevyskytuje, vzhľadom na rýchly obrat kŕdľov a existujúce zoohygienické opatrenia. V malochovoch je výskyt tejto nákazy pomerne častý! Liečenie sa nerobí. Pri zistení nákazy sa odporúča likvidácia všetkých vtákov v chove s následnou dezinfekciou chovných priestorov aj výbehov. V takomto chove sa odporúča nechovať žiadne vtáky aspoň jeden rok.

Prevencia je zameraná:

1. Na zamedzenie zavlečenia nákazy do chovu: voľne žijúcimi vtákmi, prikúpenou hydinou, prípadne aj voľne žijúcimi hlodavcami. - Urobiť opatrenia proti voľne žijúcim vtákom, ak je to možné – ochrana voliér s exotickým vtáctvom, japonskými prepelicami. - Prikúpenú hydinu dať vždy do karantény, počas ktorej sa urobí tuberkulínová skúška, prípadne sa vtáky vyšetria sérologicky. Pozitívne jedince je potrebné zlikvidovať. - Pravidelná deratizácia a dezinfekcia chovu.

2. Na kontrolu nákazy v chove: pravidelnou tuberkulináciou a vyraďovaním pozitívnych jedincov. Chovaním hydiny v ročných, maximálne 1,5 ročných cykloch – všetku staršiu hydinu likvidovať.

PLESŇOVÉ OCHORENIA

Tento typ ochorení sa vyskytujú u všetkých druhov vtákov. V malochovateľských podmienkach sa sporadicky vyskytuje:

Favus – chronická dermatomykóza hrabavej hydiny. Pôvodca je najčastejšie Trichophyton gallinae. Zdrojom infekcie sú choré zvieratá a kontakt s nimi. Predispozičným faktorom je poranenie kože hrebienka. Inkubačná doba je 4 – 5 týždňov. Na neoperených častiach kože na hlave sa tvoria žlto biele šupiny, ktoré môžu splývať a šíriť sa z postihnutých častí - hrebienka na lalôčiky a ostatné časti hlavy. Ojedinele sa zmeny môžu vyskytovať aj na očiach – strata zraku. Pleseň sa šíri v chove zvyčajne pomaly a postupne. Pri liečbe sa môže použiť jódglycerín na natieranie postihnutých miest. Vhodnejšie je vyradenie chorých zvierat z chovu, asanácia chovu. Na dezinfekciu sa odporúča použiť kyselinu peroctovú, resp. ocot. Prevencia spočíva v zabránení zavlečenia plesne do chovu skorou izoláciou podozrivého zvieraťa do určenia diagnózy. Choroba sa môže preniesť kontaktom aj na človeka.

Aspergilóza je systémová (orgánová) mykóza zapríčinená plesňami rodu Aspergillus. Najčastejšie sa prejavuje pulmonárnou aspergilózou – postihnuté sú pľúca a vzdušné vaky, na ktorých sa tvoria žlto biele povlaky a granulómy. Pleseň sa môže šíriť aj na ďalšie orgány v telovej dutine. Postihnuté zvieratá zaostávajú v raste, majú sťažené dýchanie, zvýšený úhyn. Ku kontaminácii môže dochádzať už v liahni, vtedy sa príznaky vyvíjajú veľmi rýchlo. Na liečbu sa používa 0,5% roztok modrej skalice, vitamíny skupiny B, vitamín A, SILIVET, NEFROVET, AMINOVIT. Prevencia spočíva v dobrej zoohygiene – znižovanie prašnosti a hygiene liahnutia.

Mykotoxikózy sú akútne alebo chronické intoxikácie zapríčinené produktami plesní - ich toxínmi, ktoré ostávajú po raste plesní na obilí v krmivách alebo pri zlom skladovaní obilia, krmovín. Ochrana proti týmto chorobám je hlavne v používaní kvalitného krmiva. Pri výskyte mykotoxínov v krmive alebo pri zistení, že zvieratá prijímali nevhodné krmivo sa odporúča podávať čierne uhlie - CARBO fito, HUMAC NATUR, prípravky na podporu regenerácie pečene a obličiek - SILIVET, NEFROVET, aby nedošlo k nevratnému poškodeniu týchto orgánov.

Autori: MVDr. Darina Pospišilová, PhD. pospisilova@vetservis.sk +421908705186 Ing. Ľudmila Pospišilová ludmila.pospisilova@vetservis.sk +421917211737 MVDr. Peter Supuka supuka.peter@gmail.com+421915986733

VETSERVIS, s.r.o.,

Kalvária 3, 949 01 Nitra,

www.vetservis.sk, 073 / 6559131,

Použitá literatúra: na vyžiadanie u autorov Práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy číslo VMSP-P-0024-09“: Systém chovu hospodárskych zvierat s využitím probiotík a rastlinných látok so zameraním na produkciu funkčných potravín živočíšneho pôvodu VETSERVIS, s.r.o., CVŽV Nitra