Hnačkové ochorenia psov 

Hnačka často v kombinácii so zvracaním, patrí k jednému z najčastejších zdravotných problémov, s ktorými majiteľ psa navštívi veterinárneho lekára. Hnačka je prejavom ochorenia dolného tráviaceho systému, najmä zápalu tenkého čreva a vracanie býva prejavom zápalu žalúdka – gastritídy. Hnačkové ochorenia vážne ohrozujú najmä šteňatá, pretože tie majú nižšiu telesnú hmotnosť a pri neliečenej hnačke u nich ľahšie dôjde k dehydratácii a prípadným ďalším komplikáciám (napr. zauzlenie čreva), ktoré môžu znamenať nevyhnutnosť chirurgického zákroku alebo môžu končiť smrťou.

Hnačkové ochorenia môžeme rozdeliť na neinfekčné (nezápalové, dietetické), infekčné (zápalové, bakteriálne, vírusové) a hnačky spôsobené vnútornými parazitmi.

Pre chovateľa je veľmi dôležité rozpoznať, kedy ide skutočne o hnačku neinfekčného pôvodu a kedy má ochorenie vážnejší charakter a treba urgentne vyhľadať veterinárneho lekára.

    Najčastejšie hnačky, ktoré sa vyskytujú v chovoch sú hnačky dietetické. Tieto hnačky nie sú väčšinou sprevádzané narušením celkového zdravotného stavu a sú najmenšou hrozbou pre zviera. Na druhej strane, pri hnačkách infekčného pôvodu je narušený aj celkový zdravotný stav. To sa prejavuje zhoršenou žravosťou alebo úplným odmietaním krmiva, ospalosťou, apatiou, zvýšenou telesnou teplotou (normálna teplota u psa je 38,5-39°C), hnačka je úporná, vodnatá, zapáchajúca a často s prímesou krvi. Majiteľ, ktorý má so svojim psom dobrý vzťah, včas zistí, že jeho pes sa správa inak, je smutný a apatický a mal by bezodkladne navštíviť svojho veterinárneho lekára, ktorý posúdi závažnosť stavu a nasadí potrebnú liečbu. Ďalším vyšetrením, ktorým môže chovateľ do určitej miery posúdiť závažnosť zdravotného stavu svojho psa, je určenie stavu dehydratácie. Pri hnačkách dochádza k veľkému odvodneniu organizmu a keď chovateľ presne neodsledoval, či jeho pes prijíma dostatočné množstvo tekutín, môže mu toto vyšetrenie pomôcť. Stav dehydratácie zistíme, ak vytvoríme prstami kožnú riasu na chrbte a náhle ju pustíme. Ak sa vyrovná do 2 sekúnd, stav je normálny, ak je to 2-10 sekúnd, ide o miernu dehydratáciu, a ak sa kožná riasa vyrovná za dlhšie ako 10 sekúnd, ide o silnú dehydratáciu a teda vážne ohrozenie zvieraťa.

Nezápalové hnačky  - dietetické hnačky.
Najčastejšie príčiny takýchto hnačiek sú: náhla zmena krmiva, príliš veľa krmiva, nevyvážené zloženie (priveľa sacharidov alebo tukov v kŕmnej dávke), príliš studené či príliš horúce krmivo alebo voda, krmivo znečistené alebo obsahujúce plesne, neznášanlivosť niektorých liekov, otravy. Chovateľ môže dietetickým hnačkám zabrániť vhodným krmivom a spôsobom kŕmenia. Ide najmä o výber vhodného kompletného krmiva. V dnešnej dobe ponúkajú výrobcovia veľké množstvo krmív, od kvalitných značkových krmív až po menej kvalitné až nevhodné krmivá. Pri výbere by sme nemali pozerať len na cenu krmiva, ale hlavne na jeho kvalitné zloženie a vhodnosť krmiva podľa vekovej, prípadne výkonnostnej kategórie psíka. Kvalitné krmivá obsahujú najmä spracované mäso (nie len bielkovinové extrakty rastlinného pôvodu a veľké zastúpenie obilnín), ich denné dávky sú nižšie, pretože ich stráviteľnosť je vysoká, čo môžeme vidieť menším množstvom vylúčeného trusu.
    Pri dietetických hnačkách dochádza k narušeniu epitelu sliznice čreva a súčasne k narušeniu fyziologického bakteriálneho osídlenia sliznice. Ďalej v dôsledku zvýšenej motility čreva dochádza k nedostatočnému vstrebávaniu živín a tekutín cez sliznicu, obsah čreva sa dostatočne nezahusťuje a to sa následne prejaví hnačkou. Sliznica čreva je fyziologicky obsadená mikroorganizmami ako enterokoky, laktobacily, bifidobaktérie, ktoré udržiavajú v čreve pH vhodné na trávenie dôležitých živín obsiahnutých v potrave psa. Ak z dôvodu zlého kŕmenia (ale aj po podávaní perorálnych antibiotík) dôjde k zničeniu týchto mikroorganizmov v čreve, ich miesto okamžite nahradia patogénne a podmienečne patogénne baktérie, ktoré menia dietetickú hnačku na hnačku bakteriálneho pôvodu.

Pri takýchto dietetických hnačkách často nie je hneď potrebné navštíviť veterinára. Ak je pes čulý, so zachovaným apetítom, bez teploty, postupujeme takto :

  1. Psovi dáme jednodňovú hladovku. Je to veľmi dôležité, pretože ak nebudeme zaťažovať sliznicu čreva trávením živín z potravy, oveľa skôr sa zregeneruje. Pri hladovke nesmieme zabudnúť zabezpečiť psovi sústavný prístup k čerstvej vode, príp. vode s rehydratačným roztokom.
  2. Druhý deň môžeme podávať ryžový odvar (čím chránime aj epitel čreva) a odvar z dubovej kôry so sťahujúcimi účinkami.
  3. Hneď od začiatku je vhodné podávať aj probiotické prípravky (pasty alebo prášky). Tieto prípravky obsahujú mikroorganizmy, ktoré znovu osídľujú a upravujú mikrobiálne pomery v narušenom čreve a niektoré pomocné látky na zastavenie hnačky a na ochranu črevnej výstelky, ako sú napríklad kaolín alebo pektín. Tieto mikroorganizmy sú veľmi citlivé na antibiotiká, a preto by sa nemali používať bez odporúčania veterinárneho lekára.
  4. Ak sa hnačka do 2 dní nezastaví, celkový stav psa sa zhoršuje, ak prestane žrať, či dokonca prijímať aj vodu, treba okamžite navštíviť veterinára.

Ak sa stav zlepší, postupne začneme do diétnej stravy (ryža, chudé mäso, varená mrkva a pod.) pridávať vhodné a zdravotne bezchybné krmivo.

U temperamentných psov sa často zisťuje zvýšená črevná motilita z nervozity. Postihuje najmä hrubé črevo, v ktorom sa spočiatku pevný trus počas pretrvávajúceho vzrušenia stáva stále redším. Nie je to nič vážne, nevyžaduje si to nijakú liečbu.

Hnačky infekčného pôvodu sú charakteristické narušením celkového zdravotného stavu zvieraťa. Pes má horúčku, je apatický, neprijíma krmivo, často krát ani vodu. Hnačka je úporná, vodnatá, môže byť rozličnej farby, s prímesami hlienu, krvi, kúskov sliznice, väčšinou odporne zapácha. Sú spôsobené vírusmi alebo baktériami.
    Nástup vírusových hnačiek je veľmi rýchly a dramatický, dochádza k rýchlej dehydratácii organizmu a najčastejšie postihujú hlavne šteňatá do veku 5 – 6 mesiacov, vyžadujú intenzívnu podpornú liečbu (často vrátane infúzií) bez ktorej môžu uhynúť. Z vírusových ochorení je to najčastejšia parvoviróza a koronaviróza. Z baktériálnych pôvodcov spôsobujúcich hnačky to sú hlavne baktérie rodu Salmonela, Klebsiella, Campylobacter, príp. E. coli. Prejavy bakteriálnych hnačiek sú rovnaké, na ich odlíšenie je potrebné laboratórne vyšetrenie. Hnačky vyvolané baktériami môžu odoznieť spontánne, prípadne po vyššie uvedenej domácej liečbe. Ak však neprestanú po hladovke, podávaní probiotík a diétnom krmive ani po 2-3 dňoch, alebo ak má pes zvýšenú teplotu, či narušený celkový zdravotný stav, je potrebné kontaktovať veterinára.

 Z parazitov majú na vzniku hnačiek najväčší význam: škrkavky - oblé červy, pásomnice - ploché červy a protozoá - jednobunkové organizmy (giardie, kokcídie)

Škrkavky, u psov je to Toxocara canis, sú aj v dnešnej dobe napriek odporučeným odčervovacím programom v populácii psov, a najmä šteniat, veľmi rozšírené. Je to spôsobené podceňovaním týchto odporúčaní chovateľmi, ale aj špecifickým spôsobom vývojového cyklu a prenosu tohto parazita. Pes sa nakazí zožratím vajíčka, z ktorého sa v čreve vyliahne larva. Tá preniká cez črevo a migruje v tele psa. U šteniat do 3 mesiacov larvy krvou putujú do pľúc, odtiaľ sú vykašľané a znovu prehltnuté, v čreve dospejú a trusom sa dostávajú von. V truse ich vidíme ako biele oblé červy dlhé 6 až 15 cm. U dospelých psov sa larvy pri migrácii v orgánoch opuzdria a ostávajú niektoré tam. U gravidných súk sa vplyvom hormónov aktivujú a potom prenikajú cez placentu do ešte nenarodených šteniat a tiež môžu migrovať do mliečnej žľazy a mliekom sa dostávajú do cicajúcich šteniat.
    Práve z týchto dôvodov musíme prísne dodržiavať odčervovací program šteniat spolu s matkou. U šteniat sa toto ochorenie nemusí hneď navonok prejaviť hnačkou, pri silnej invázii môžeme pozorovať zväčšené brušká a toxíny červov môžu spôsobiť nervové príznaky.

Pásomnice, u psov najčastejšie Dipilidium caninum , majú dlhé a ploché článkované telo. V truse psov ich môžeme vidieť ako bielo-ružové články podobné uhorkovým kôstkam. Dospelé jedince sa prichytia na stenu čreva a zadné články obsahujúce vajíčka sa oddeľujú a vylučujú trusom von. Na vývoj potrebujú jedného alebo dvoch medzihostiteľov ( blcha, malý hlodavec, človek).
Pre hnačky vyvolané jednobunkovými parazitmi je charakteristická chronická hnačka s prímesou hlienu, prípadne krvi. Je pri nej typické striedanie hnačkového obdobia a obdobia normálneho formovaného trusu.
    Pri neliečenej parazitárnej hnačke môže dôjsť k dehydratácii, anémii, vychudnutiu až smrti. V praxi nemusia prebiehať príznaky jednotlivých hnačiek typickým spôsobom a často môžu byť parazity spúšťačom ich ďalších príčin . A preto pravidlom číslo 1 pri objavení sa akejkoľvek hnačky, je skontrolovať odčervovací program a najlepšie je u hnačkujúceho psíka odčervenie zopakovať !

Vakcinačná schéma :

  • Gravidnú suku odčervujeme 1.krát tesne pred krytím a 2.krát súbežne s 1. odčervením šteniat.
  • Šteňatá odčervujeme od 2.-3. týždňa veku opakovane každé 2 týždne až do veku 3 mesiacov.
  • Dospelé psy odčervujeme 4x ročne

    Prevenciou voči každému druhu a typu hnačiek je dobrá hygiena chovu, najmä pri väčšom počte zvierat. Netreba zabúdať, že koterec alebo iné chovné zariadenie je dôležité nielen dôkladne mechanicky očistiť, ale aj vydezinfikovať a pozornosť venovať aj deratizácii. Výrazný vplyv má posilňovanie imunity zvierat kvalitnou výživou a starostlivosťou o celkový zdravotný stav. Nezanedbateľné je pravidelné odčervovanie a očkovanie proti infekčným chorobám. Pri takomto spôsobe chovu sa dá riziko hnačkových ochorení znížiť na minimum.